Porada sa skončila pred hodinou. Notebook je zavretý, z kancelárie si odišiel a teraz sedíš pri večeri s rodinou. Pracovne už nič neriešiš. Aspoň nie vedome.
Stačí však jedna otázka, deti začnú byť hlučnejšie alebo partner povie niečo úplne bežné a ty zareaguješ ostrejšie, než si chcel. Nie nevyhnutne preto, že sa práve teraz stalo niečo veľké. Možno si si do tejto chvíle jednoducho priniesol stav z tej predchádzajúcej.
Máme tendenciu deliť deň na jednotlivé situácie. Porada skončila. Konflikt je za nami. Tréning je hotový. Zápas sa skončil. Pracovný deň sme zavreli. Telo však nemusí medzi nimi prepínať tak rýchlo ako náš kalendár.
A práve preto môže jedna situácia ovplyvňovať ďalšiu oveľa dlhšie, než si uvedomujeme.
Nová situácia nemusí začínať od nuly
Predstav si náročný pracovný deň. Dôležitý telefonát, na ktorom potrebuješ obhájiť rozhodnutie. Stretnutie, kde vznikne konflikt. Deadline, ktorý sa blíži. Rozhovor, počas ktorého musíš držať emócie pod kontrolou.
Situácia skončí a ty ideš ďalej. Otvoríš ďalší e-mail, vojdeš na ďalšiu poradu, nasadneš do auta alebo prídeš domov. Navonok je predchádzajúci moment uzavretý. Tvoje telo však môže stále fungovať v stave, ktorý pri ňom vznikol.
A to mení spôsob, akým vstupujeme do ďalšej situácie.
Môžeme hovoriť rýchlejšie, mať menej trpezlivosti, odpovedať stručnejšie alebo horšie vnímať, čo nám druhý človek hovorí. Niekedy sme pripravení reagovať na problém ešte skôr, než vôbec vznikne.
Máme pritom pocit, že reagujeme na to, čo sa deje teraz. Časť našej reakcie však môže patriť ešte tomu, čo sa dialo pred chvíľou.
Nová situácia potom nezačína od nuly. Začína tam, kde tá predchádzajúca skončila.
Preto môže tréning vyzerať úplne inak ako ostrý moment
Veľmi dobre to vidno pri výkone. Na tréningu ti určitá situácia funguje. Pohyb je automatický, rozhodnutie rýchle a nemusíš nad ním premýšľať. Prezentáciu si doma prejdeš bez problémov. Vieš, čo chceš povedať a v akom poradí.
Potom príde moment, keď na výsledku začne záležať.
Športovec po prvej chybe začne kontrolovať pohyb, ktorý inokedy robí automaticky. Líder pred dôležitým klientom začne hovoriť rýchlejšie a vynechá časť, ktorú mal dokonale pripravenú. Rodič presne vie, ako chce reagovať na dieťa, kým sa rovnaká situácia neudeje pred ostatnými ľuďmi alebo po náročnom dni.
Schopnosť nezmizla. Príprava nezmizla. Ani vedomosti sa za pár minút nestratili. Zmenil sa kontext a s ním aj stav, z ktorého výkon podávame.
V predchádzajúcich článkoch sme už rozoberali moment, keď človek pod tlakom zamrzne alebo sa mu vyprázdni hlava. Toto však nemusí byť také výrazné. Niekedy stále funguješ. Len nie tak, ako keď si v pokoji.
Preto môže byť užitočnejšia otázka než „Som dostatočne pripravený?“ táto: Čo sa so mnou zmení vo chvíli, keď začne byť výsledok dôležitý?
Tvoj stav si všimnú aj ľudia okolo teba
To, čo si prenášame z jednej situácie do druhej, nemusí ovplyvňovať iba náš vlastný výkon.
Predstav si lídra, ktorý práve skončil nepríjemný telefonát a o dve minúty vojde na tímovú poradu. Nemusí kričať ani povedať nič nevhodné. Pokojne môže začať slovami: „Dobre, poďme ďalej.“
A napriek tomu sa atmosféra v miestnosti zmení.
Odpovedá kratšie. Menej sa pýta. Má iný výraz tváre. Pohybuje sa rýchlejšie. Ľudia začnú byť opatrnejší, hoci nevedia presne pomenovať prečo.
Podobné je to doma. Rodič môže prísť po náročnom dni s úmyslom byť s rodinou a nič z práce neriešiť. Dieťa však nevníma iba obsah slov. Vníma tón hlasu, výraz tváre, rýchlosť reakcie aj to, koľko priestoru má rodič v tej chvíli na ďalší podnet.
V LifeKOMPAS® pri tejto téme pracujeme aj s pojmom spoluregulácia. Jednoducho povedané, ľudia sa navzájom neovplyvňujú iba tým, čo si povedia. Vnímame aj stav človeka, s ktorým sme v kontakte.
Preto sa napätie môže preniesť do tímu, rodiny alebo šatne bez jediného otvoreného konfliktu. A rovnako môže pôsobiť aj pokoj.
Práca s vlastným stavom preto nemusí byť iba súkromnou záležitosťou. To, s čím vstupujeme do miestnosti, často ovplyvní aj ľudí v nej.
Možno je najdôležitejších päť minút medzi tým
Veľa pozornosti venujeme samotným náročným situáciám. Ako zvládnuť prezentáciu. Ako ustáť konflikt. Ako podať výkon v zápase. Ako viesť ťažký rozhovor.
Oveľa menej si všímame, čo sa deje po nich.
Medzi dvoma poradami máme päť minút. Po práci sadneme do auta a o chvíľu máme fungovať ako partner alebo rodič. Po chybe v zápase prichádza ďalšia akcia. Po nepríjemnom telefonáte otvoríme nový e-mail.
Úloha sa zmenila. Prostredie sa zmenilo. Niekedy sa zmenili aj ľudia okolo nás. Stav však môže pokračovať.
A potom vzniká zvláštny paradox. Celý pracovný deň zvládneš profesionálne. Nevybuchneš, všetko vyriešiš a funguješ. Až doma ťa rozhodí pohár položený na nesprávnom mieste.
Nie preto, že by bol pohár náročnejší než všetko, čo sa stalo v práci. Možno bol domov iba prvým miestom, kde už nebolo potrebné držať všetko pod kontrolou.
Podobne môže športovec udržať frustráciu celý zápas a vypustiť ju až v šatni. Líder môže fungovať počas všetkých stretnutí a až večer si uvedomiť, že stále ide v rovnakom vnútornom tempe.
Niekedy nám preto viac než samotná stresová situácia povie prechod z nej do ďalšieho momentu.
Zavrieť notebook ešte nemusí znamenať skončiť s prácou
O oddelení práce a súkromia často premýšľame organizačne. Kedy skončiť, kedy nečítať e-maily, koľko času venovať rodine alebo kedy si naplánovať voľno.
To všetko môže byť dôležité. Lenže notebook môžeš zavrieť presne o piatej a pracovný stav si napriek tomu priniesť k večeri.
Môžeš fyzicky stáť pri ďalšej lopte, hoci časť tvojej pozornosti je stále pri chybe spred minúty. Môžeš byť na ďalšej porade, ale reagovať z napätia, ktoré vzniklo na tej predchádzajúcej.
Hranica medzi dvoma situáciami teda nemusí byť iba v kalendári. Je aj v tom, či sa dokáže zmeniť stav, z ktorého do ďalšieho momentu vstupuješ.
A keď sa nezmení, jeden náročný moment môže ovplyvniť niekoľko ďalších.
Skús si všimnúť, čo si nosíš so sebou
Nejde o to analyzovať každý pocit alebo hľadať za každou zlou náladou nervovú sústavu. Zaujímavejšie je sledovať opakujúce sa situácie.
Je niektorý typ stretnutia, po ktorom sa mení spôsob, akým komunikuješ? Príde podráždenosť až doma, hoci jej skutočný začiatok bol o niekoľko hodín skôr? Darí sa ti niečo pri tréningu, no po prvej chybe v ostrej situácii sa zmení celý výkon? Všimnú si ľudia okolo teba, že si napätý, ešte skôr než ty?
Možno práve tam nájdeš moment, v ktorom sa jedna situácia končí navonok, ale vo vnútri ešte pokračuje.
A keď ho začneš rozpoznávať, začneš lepšie vidieť aj to, prečo niekedy nereaguješ iba na to, čo sa deje teraz.
