Jeden týždeň ideš naplno, ďalší sa nevieš prinútiť ani začať. V pokojnej situácii sa rozhoduješ dobre, no keď začne ísť o veľa, zvolíš riešenie, ktoré neskôr ľutuješ. A hoci na sebe pracuješ, čítaš, vzdelávaš sa a snažíš sa posúvať, stále máš pocit, že jeden kúsok skladačky chýba.
Na prvý pohľad ide o tri odlišné problémy. Jeden môže vyzerať ako problém s rozhodovaním, druhý ako nedostatok disciplíny a tretí ako obyčajná nespokojnosť. Spoločným menovateľom však môže byť aj stav, v ktorom funguje nervová sústava.
V predchádzajúcej časti sme sa pozreli na únavu napriek dostatku spánku, prudšie reakcie na maličkosti a momenty, keď sa pod tlakom zrazu vyprázdni hlava. Tentoraz sa pozrieme na tri ďalšie signály, ktoré sa ľahko zamieňajú za vlastnosti človeka alebo nedostatok pevnej vôle.
Keď ide o veľa, rozhoduješ sa horšie
V pokojnej situácii sa vieš rozhodovať dobre. Máš čas pozrieť sa na problém z viacerých strán, zvážiť možnosti a premyslieť si dôsledky. Potom príde tlak.
Deadline sa blíži a ty odsúhlasíš niečo, čo by si inokedy ešte preveril. V náročnom rozhovore povieš vetu, ktorú by si za normálnych okolností nepovedal. Ako rodič v strese niečo zakážeš alebo sľúbiš a o hodinu rozmýšľaš, prečo si reagoval práve tak. V rozhodujúcej chvíli zápasu zvolíš unáhlené riešenie namiesto toho, ktoré máš dávno natrénované.
Keď situácia prejde, často vidíš veci úplne inak. A práve to je zaujímavé. Schopnosť rozhodovať sa z človeka na pár minút nezmizla. Zmenil sa stav, z ktorého rozhodnutie robil.
Stres môže zužovať pozornosť. V pokojnom stave vidíme viac možností a máme väčší priestor vyhodnocovať. Keď však telo funguje pod veľkým tlakom, môže sa pozornosť zamerať predovšetkým na to, čo potrebuje vyriešiť okamžite. To, čo by za normálnych okolností vyzeralo ako päť možností, môže zrazu vyzerať ako jedna alebo dve.
Pre lídra sa tento rozdiel môže ukázať pri dôležitom obchodnom rozhodnutí. Pre rodiča počas konfliktu. Pre športovca v koncovke zápasu, keď je na rozhodnutie minimum času a zároveň je výsledok veľmi dôležitý.
Preto niekedy nestačí povedať si: „Nabudúce si to lepšie premyslím.“ V pokoji totiž môžeš presne vedieť, čo by bolo správne. Otázkou je, či sa k rovnakému spôsobu premýšľania dokážeš dostať aj vo chvíli, keď tlak výrazne stúpne.
Motivácia ti kolíše: raz oheň, potom vyčerpanie
V pondelok máš pocit, že zvládneš všetko. Pracuješ dlho, stihneš tréning, vyriešiš povinnosti a ešte večer premýšľaš, čo všetko posunieš zajtra. O pár dní sa ti nechce otvoriť notebook.
Alebo príde obdobie, keď ideš na 200 percent. Nový projekt, nový cieľ, nový tréningový plán. Potom energia prudko klesne a to, čo ti ešte pred pár dňami dávalo zmysel, zrazu pôsobí ako ďalšia povinnosť.
Takéto kolísanie si ľudia často vysvetľujú ako problém motivácie. Povedia si, že sa musia viac prinútiť, že stratili disciplínu alebo potrebujú nový cieľ. Lenže nie vždy musí byť problém v tom, že človek nechce.
Ak fungujeme dlhodobo spôsobom „všetko alebo nič“, môže sa striedať obdobie vysokej aktivácie s obdobím vyčerpania. Chýba priestor medzi maximálnym výkonom a úplným vypnutím.
V biznise to môže vyzerať ako týždeň extrémneho nasadenia, po ktorom príde niekoľko dní, keď sa každá ďalšia úloha zdá neprimerane náročná. Rodič môže mať obdobie, keď sa snaží zvládať všetko dokonale, a potom pocit, že už nemá z čoho dávať. Športovec po vlne nadšenia odtrénuje všetko naplno a neskôr príde deň, keď sa nevie prinútiť začať.
Problém nemusí byť samotná ambícia ani chuť podávať vysoký výkon. Otázkou je, či človek dokáže fungovať aj medzi dvoma extrémami.
Niekedy si totiž za produktivitu zamieňame stav, v ktorom nevieme prestať. A za nedostatok motivácie potom označíme moment, keď telo už jednoducho nemá z čoho pokračovať rovnakým tempom. Výsledkom môže byť opakujúci sa cyklus: veľké nasadenie, preťaženie, útlm a následne nový pokus opäť všetko rozbehnúť.
Navonok sa mení motivácia. Pod povrchom však môže byť stále ten istý vzorec.
Makáš na sebe, ale stále máš pocit, že niečo chýba
Čítaš knihy, počúvaš podcasty, chodíš na tréningy, kurzy alebo mentoring. Vieš pomenovať svoje ciele, poznáš svoje slabšie miesta a možno veľmi dobre rozumieš tomu, čo by si mal robiť inak.
A napriek tomu sa v určitých situáciách stále vraciaš na rovnaké miesto.
Vieš, že by si mal zostať pokojný, ale pod tlakom reaguješ po starom. Rozumieš tomu, že potrebuješ oddych, no keď si konečne sadneš, cítiš nepokoj. Poznáš princípy práce so stresom, ale v dôležitej chvíli ti samotné vedomosti nepomôžu.
Potom ľahko vznikne pocit, že potrebuješ ešte niečo ďalšie. Ďalšiu informáciu, ďalšiu techniku, ďalšiu knihu alebo ďalšie vysvetlenie.
Lenže osobný rozvoj často prebieha najmä „cez hlavu“. Získavame nové informácie, snažíme sa zmeniť spôsob premýšľania a lepšie pochopiť svoje správanie. To všetko môže byť užitočné. Nemusí to však automaticky meniť stav, do ktorého sa telo dostane vo chvíli tlaku.
Práve tu sa dostávame k tomu, čo v LifeKOMPAS® označujeme ako tretí stĺp výkonu – nervovú sústavu.
Človek môže presne vedieť, ako chce reagovať, a napriek tomu v rozhodujúcej chvíli zareagovať inak. Môže mať výborne nastavený tréning, pracovný systém aj rutinu, ale pri vysokom tlaku sa k tomu, čo má naučené, nedokáže dostať rovnakým spôsobom ako v pokoji.
Preto môže vzniknúť zvláštny pocit: „Veď už tomu rozumiem. Prečo to teda stále robím?“ Možno nechýba ďalšia informácia. Možno chýba časť prípravy, ktorú sme doteraz vôbec nepovažovali za niečo, čo sa dá trénovať.
Nie všetko je problém disciplíny
Keď nám niečo nejde podľa predstáv, prirodzenou reakciou býva pridať. Viac sa kontrolovať, viac sa snažiť, nájsť novú motiváciu, lepšie si to premyslieť alebo sa naučiť ďalšiu techniku.
Niekedy je to presne to, čo potrebujeme. Inokedy však väčší tlak iba zosilní vzorec, v ktorom už fungujeme.
Aj preto má význam všímať si nielen to, čo robíme, ale aj to, z akého stavu to robíme. Rozhodnutie urobené v pokoji nemusí vyzerať rovnako ako rozhodnutie pod tlakom. Vysoké nasadenie nemusí vždy znamenať zdravú motiváciu. A ďalšia informácia nemusí automaticky vyriešiť reakciu, ktorá nastáva skôr, než ju stihneme vedome ovplyvniť.
Tieto signály nie sú diagnózou. Sú skôr možnosťou všimnúť si, že niektoré veci, ktoré sme doteraz považovali za problém charakteru, motivácie alebo disciplíny, môžu mať aj inú vrstvu.
Chceš vedieť, čo s týmito signálmi robiť?
Rozpoznať vlastný vzorec je prvý krok. Ďalší je vedieť, čo urobiť vo chvíli, keď sa objaví.
V bezplatnom materiáli 10 signálov, že ťa brzdí nervová sústava nájdeš všetkých desať signálov a pri každom aj konkrétnu techniku, ktorú môžeš použiť v reálnej situácii.
Zadaj svoj e-mail a PDF s odporúčaniami ti pošleme priamo do schránky.
