Náš nervový systém predvída budúcnosť.
Možno sa ti už niekedy stalo, že si sa v určitej situácii cítil nepríjemne, hoci sa vlastne nič zlé nedialo. Prišiel si medzi ľudí a zrazu si cítil napätie. Niekto sa na teba zvláštne pozrel a ty si začal premýšľať, či si neurobil niečo zle. Alebo ti niekto neodpovedal na správu a tvoja myseľ automaticky začala očakávať problém.
Pritom sa v skutočnosti nemuselo stať vôbec nič.
Čo ak však naše telo nereaguje iba na to, čo sa práve deje, ale aj na to, čo očakáva, že sa stane?
Náš mozog nie je kamera. Je to predikčný systém.
Často si myslíme, že najprv niečo vidíme, počujeme alebo zažijeme a až potom na to reagujeme. Lenže náš mozog funguje trochu inak.
Neustále využíva predchádzajúce skúsenosti na to, aby odhadoval, čo sa okolo nás pravdepodobne deje a čo môže nasledovať. A podľa týchto očakávaní čiastočne ovplyvňuje aj to, čo si všímame.
V neurovede sa tento spôsob fungovania vysvetľuje pomocou takzvaného prediktívneho spracovania.
Predstav si napríklad človeka, ktorý v minulosti často zažíval kritiku. Dnes sedí na pracovnej porade, kde ho deväť ľudí pozorne počúva a jeden človek sa zamračí. Čo si všimne najviac?
Pravdepodobne práve ten zamračený výraz.
Nie preto, že by bol slabý alebo precitlivený. Možno preto, že jeho nervový systém sa naučil venovať zvýšenú pozornosť signálom možného odmietnutia.
Minulosť tak môže ovplyvňovať našu prítomnosť
Naše predchádzajúce skúsenosti neovplyvňujú iba myslenie. Môžu ovplyvňovať aj telesné reakcie.
Napríklad:
- Očakávame kritiku – stiahne sa nám brucho a zadržíme dych.
- Očakávame konflikt – napnú sa svaly a zvýši sa naša ostražitosť.
- Bojíme sa odmietnutia – automaticky vyhovieme druhým, aj keď sami nechceme.
- Máme pocit, že musíme všetko zvládnuť – nedokážeme spomaliť ani vtedy, keď na to máme priestor.
A to najzaujímavejšie? Niekedy rozumovo vieme, že nám nič nehrozí, ale naše telo napriek tomu reaguje, akoby bolo nebezpečenstvo blízko.
A práve tu sa dostávame k somatickej práci.
Čo ak nestačí iba upokojiť telo?
V somatickej práci sa často zameriavame na dych, napätie, telesné pocity a reguláciu nervového systému. Existuje však ešte jedna dôležitá oblasť: spôsob, akým vnímame svet okolo seba.
Keď sme pod tlakom, môže sa nám napríklad zdať, že máme menej priestoru, že musíme okamžite reagovať alebo že nemáme inú možnosť.
Keď sa však zmení naša pozornosť a spôsob vnímania, niekedy dokážeme objaviť nové možnosti, aj keď napätie v tele ešte úplne nezmizlo. A to je dôležitý rozdiel.
Nemusíme byť vždy dokonale pokojní, aby sme dokázali reagovať inak.
Možno potrebujeme začať vnímať aj to, čo sme doteraz prehliadali.
Malý experiment na dnes
Keď sa najbližšie objaví napätie, neistota alebo potreba okamžite reagovať, skús na chvíľu spomaliť. Rozhliadni sa okolo seba. Všimni si priestor, v ktorom sa nachádzaš, a uvedom si kontakt chodidiel so zemou.
A polož si jednoduchú otázku:
„Reagujem práve teraz na to, čo sa skutočne deje, alebo na to, čo očakávam, že sa stane?“
Nemusíš nič meniť. Len si všimni rozdiel.
Niekedy práve takýto malý moment uvedomenia vytvorí priestor na inú reakciu.
Chceš pochopiť, prečo sa to deje a ako s tým pracovať?
V novom podcaste sa venujem téme prediktívneho samplingu – teda tomu, ako naše očakávania ovplyvňujú, ktorým informáciám venujeme pozornosť, ako vnímame vlastné telo a ako reagujeme na svet okolo nás.
Ukážem ti tiež:
- Prečo naša minulosť niekedy ovplyvňuje prítomnosť viac, než si uvedomujeme.
- Ako sa naučené očakávania môžu prejavovať ako strach, zamrznutie alebo potreba vyhovieť druhým.
- Prečo samotné pochopenie problému nemusí automaticky zmeniť reakciu tela.
- Ako pomocou jednoduchých somatických experimentov začať objavovať nové možnosti.
Pretože skutočná zmena nemusí začínať tým, že sa prestaneme báť. Môže začať tým, že aj napriek strachu dokážeme vnímať viac možností.
🎧 Celý podcast nájdeš v platenej členskej zóne LifeKOMPAS klub.
Vypočuť celý podcast v klube →
Radek Šefčík
Somatický kouč a stratég