Nie preto, že ste zlý rodič. Ale preto, že v rozhodujúcej chvíli nereaguje len hlava.
Poviete si, že dnes budete pokojný/á. Že nebudete kričať. Že tentoraz zareagujete inak.
A potom príde bežná situácia. Dieťa nepočúva, odvráva, zasekne sa alebo sa rozsype pri maličkosti. A vy zrazu reagujete tvrdšie, než ste chceli.
Potom príde vina.
Prečo som to zase nezvládol/la?
Prečo som reagoval/a práve takto?
Pravda je, že veľmi často to nie je o tom, že neviete, ako chcete vychovávať. Problém je v tom, že v náročnej chvíli nemáte prístup k tomu, čo viete.
Nereagujete len na správanie dieťaťa
Keď je dieťa v silnej emócii alebo vzdore, nespúšťa sa len situácia v prítomnosti. Často sa spustí aj niečo vo vás.
Napätie.
Bezmocnosť.
Tlak.
Pocit, že strácate kontrolu.
Alebo silná potreba, aby to už konečne prestalo.
A v tej chvíli už nereagujete len ako rodič. Reagujete aj zo svojho vlastného preťaženia a vnútorného nastavenia.
Preto niekedy nevybuchnete kvôli tomu, čo dieťa urobilo. Ale kvôli tomu, čo to vo vás spustilo.
Prečo vás vlastné dieťa zasiahne najviac
Pri cudzích ľuďoch sa často viete držať. V práci fungujete profesionálne, pri iných deťoch ste pokojnejší/ia.
Ale doma je to iné.
Pri vlastnom dieťati ste emočne naplno. Záleží vám na tom. Ste unavený/á. Často pod tlakom. A práve preto je vaša reakcia rýchlejšia a silnejšia.
Dieťa sa zároveň dotýka citlivých miest:
- strachu, že zlyhávate,
- potreby mať veci pod kontrolou,
- tlaku byť dobrý rodič,
- vzorcov, ktoré si sami nesiete z detstva.
A keď sa to spojí s únavou, reakcia príde skôr než vedomé rozhodnutie.
Preto nestačí len povedať si: budem pokojný/á
Mnohí rodičia poznajú správne rady. Nekričať. Byť láskavý, ale pevný. Reagovať vedome.
Lenže keď je váš systém zahltený, tieto rady sú v danej chvíli nedostupné.
Nie preto, že by ste ich nechápali.
Ale preto, že sa k nim neviete dostať.
Práve preto výchova nie je len o technikách. Je aj o stave rodiča.
Čo pomáha v praxi
Prvým krokom nie je dokonalá reakcia. Prvým krokom je všimnúť si, čo sa vo vás deje tesne predtým.
Možno zrýchlený dych.
Napätie v tele.
Chuť zvýšiť hlas.
Vnútorné „už dosť“.
Skúste si vtedy položiť jednoduchú otázku:
Reagujem teraz na dieťa, alebo na stav, do ktorého ma táto situácia dostala?
Už len toto uvedomenie dokáže zmeniť veľa.
LifeKompas pohľad
Vo LifeKompase sa na výchovu nepozeráme len cez správanie dieťaťa. Pozeráme sa aj na to, čo sa deje v rodičovi.
Pretože dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča. Potrebuje rodiča, ktorý si lepšie rozumie.
Keď lepšie rozumiete svojim reakciám, viete pokojnejšie nastavovať hranice, menej vybuchovať a viac zostať prítomný/á aj v náročných chvíľach.
Ak sa pri vlastnom dieťati niekedy správate inak, než ste si sľúbili, nemusí to znamenať, že zlyhávate.
Možno to len znamená, že v náročnej chvíli nereagujete z toho, čo viete. Ale z toho, čo sa vo vás spustí.
A s tým sa dá pracovať.
